O dusevnych okovach

O DUŠEVNÝCH OKOVÁCH V MOZGU NÁBOŽENSKÝCH TOTALITNÝCH FANATIKOV

(Alebo bol Stalin červeným pápežom?)

26.1.2000 som počúval TWIST. Zaujala ma tam anketa, že ako vznikol život na Zemi. Zdesený som bol z toho, keď väčšina tvrdila, že ho predsa stvoril Boh. Istý, nie veľmi starý pán, mal ten istý názor, no zaujalo ma, že odviedol reč i inam. Najpr spomenul zmluvu s Vatikánom, ale od tejto témy ušiel s tým, že nie je jej až takým zástancom. Á, reku nejaký mladý rozumný katolík, lenže dorazil ma, keď začal spomínať súčasnú totalitu, ktorá sa podľa neho prejavuje v tom, že deťom v školách je predstavovaná iba tá lživá Darwinovská predstava, že človek pochádza z opice a pre neho je to popretím demokracie, keď sa deti neučia i inak, čiže podľa biblie!

Škoda, že mu nedali viac priestoru. Možno by povedal, že nie je pravdou ani to, že Zem je guľatá, veď v Bibli o tom zmienka nie je a guľatosť Zeme uznal až posledný pápež, ktorý je možno agentom KGB. Fotografie zemegule by iste považoval za podvrh a Gagarina aj Bellu za podplatených luhárov.

Čo na to povedať? Že onen poslucháč sám je najlepším dôkazom toho, že človek z opice naozaj pochádza? Že takých ako on treba vystreliť do kozmu, aby sa na vlastné oči presvedčili o guľatosti Zeme a nechať ich tam obiehať aspoň sto rokov bez kyslíku? To by bolo lacné. A nerád by som bol ako ľudia istého typu, ktorým keď dôjdu argumenty, tak sa uchyľujú pri presadzovaní tej svojej predstavy o pravde k podrazom, či dokonca k násiliu.

Myslím si tiež, že dotyčnému je márne akékoľvek vysveľovanie. Slepému neukážete a… a zvykne sa hovoriť, že sprostému nevysvetlíte. Onen starostlivý tatko, ktorý sa bojí, že jeho deti sa budú učiť v škole lživé vedecké bludy, sprostý nebude. Iba je duševne postihnutý…

Keď sa niekto narodí bez ručičiek, Cigáni povedia, že je digitálny a tí ostatní, že je telesne postihnutý. K takémuto telesnému postihnutiu sa je možné dopracovať i časom. Napríklad nesprávnou obsluhou cirkulárky, manipuláciou s domácky vyrobenou zábavnou pyrotechnikou a podobne.

To isté ale platí i o duševnom postihnutí. Niekto to má už od blbých génov, alebo opitého pôrodníka. Tragické je, keď niekomu tú blbosť do zdravého mozgu namontujú dodatočne a to výchovou. Po pôrode máme hlavu ako čistú tabuľu. K nej nafasujeme do vienka i kriedu a to program učenia sa. Deti pozorujú okolie a napodobňujú. Neskôr sa naučia hovoriť a čítať, vďaka čomu sa im do gebúľ priam valia nové a nové informácie. Lenže, je tu lenže!

Je možné, že vám niekto tie informácie prefiltruje. To majú vo zvyku práve totalitné režimy, ktoré potrebujú otrokov a nie slobodne rozmýšľajúcich občanov. Hitler nevhodné knihy demonštračne pálil na hraniciach, Stalin používal menej okatú metódu, isté knihy sa proste netlačili a urobili sa opatrenia, aby sa nedistribuovali ani zo zahraničia. Boli proste na indexe a v tomto smere iba prevzal systém od katolíckej cirkvi…

Alebo, čo je systém oveľa spoľahlivejší, niečo vám tie informácie filtruje pri vstupe do mozgu ako colníci. To niečo je istý program, ktorý prichádzajúce informácie kontroluje a tie, ktoré nezodpovedajú šablóne už usadenej v závitoch, jednoducho neprijme. Ten program tam ale niekto zvykne inštalovať a v konečnom dôsledku funguje ako také duševné okovy!

No na rozdiel od klasických okov si duševný otrok vôbec neuvedomuje svoje otroctvo a preto sa ani nesnaží zbaviť sa ho. Takéto okovy sa zvyknú dávať práve malým deťom a ich kováčmi zvyknú byť vlastní rodičia - sami otroci. Obyčajne im v tom ešte niekto intenzívne pomáha, najskôr okolité spoločenstvo, ktoré si tak zabezbečuje nového kompatibilného člena.

Snímanie takýchto okov je dosť náročné. Niekomu síce stačí iba zmena prostredia, ale niektorí jedinci sú imúnni voči čomukoľvek a zvyknú sa tak stať „hrdinami“ nejakého odboja...

Takto „hrdinsky“ pôsobí i onen poslucháč TWISTU, ktorý sa obáva, že sa mu nepodarí inštalovať otcovské okovy do hlávok svojich dietok (iste ich má veľa, veď antikoncepciu cirkev zakázala…) a preto bojuje. Proti totalite školstva! A považuje sa za statočného bojovníka proti tej totalite, hoci on sám je žoldnierom - biorobotom naprogramovaným práve na boj za totalitu! Totalitu uniformného myslenia!!!

Tento úprimný „demokrat“ nikdy nepochopí, že totalitu vymyslela práve kresťanská cirkev, resp. ju doviedla do dokonalosti. Index sme už spomínali. Základom každej totality sú dogmy - jediné povolené pravdy a kresťanské cirkvi sa doteraz hrdia, že nejaké dogmy stále uznávajú a presadzujú! Pravda, každá cirkev má inú verziu božej pravdy a preto sa navzájom neznášajú, lebo kto nie je v súlade s dogmou, je automaticky nepriateľom.

A onen „demokrat“ asi nevie, že komunistická totalita má svoje korene práve v tej kresťanskej. Stalin bol totiž nedoštudovaným farárom! Čo nepopiera žiaden historik, akurát že kedysi túto informáciu intenzívne filtrovala jedna i druhá strana. No dnes si ju môžete prečítať v každej životopisnej knižke o tomto „vodcovi pracujúcich“, ktorý ešte viac zdokonalil totalitné praktiky cirkiev.

Kto pozná trocha komunizmus i kresťanstvo, hneď nájde niekoľko zarážajúcich analógií dokazujúcich, že Stalin bol v podstate červeným pápežom. Praktiky indexu sme už spomínali, poďme na iné. Začnime symbolom komunizmu - kladivom a kosákom. Nejde o nič iné, ako o Ondrejský kríž z týchto dvoch predmetov symbolizujúcich robotníkov a roľníkov! Bibliu napísali Marx - Starý zákon a Lenin - Nový zákon. Trocha im pomohol aj Engels a tak sa títo traja stali červenou Svätou trojicou.

ÚV - jasný zbor kardinálov a generálni tajomníci podriadených strán - arcibiskupi. Ostatní tajomníci sú biskupi, politruci sú farári. Schôdze stranícke, či stranou organizované - jasné to semináre a omše. Náboženskú výchovu vystriedali politické školenia s rovnakou osnovou, no iným názvoslovím. Tiež sa sľuboval raj, ale už pozemský, ktorý tu cirkev - strana buduje. Hriechov, čiže zakázaných činností bola tiež celá kopa, začínajú sa prvým prikázaním, že pracujúci bude veriť iba strane a jej vyhláseniam a nie napríklad štvavým vysielačkám…

Inkvizícia tiež nechýbala a sibírske peklo gulagov čakalo na každého, kto sa previnil už tým, že by snáď mohol mať niekedy pochybnosti o komunistickej dogme a viere v jej celosvetové víťaztvo. No bolo i nebo a to bolo vyhradené mučeníkom padlým za komunistické ideály - Kosmodemjanska a Koševoj, Liebknecht a Luxemburgová, Che Guevara, Fučík,…

Vo Vatikáne - Kremli sa rozhodovalo o všetkom, ostatní tam iba prichádzali prejaviť podriadenosť. A pápež - generálny tajomník rozhodoval o poslednej myši v poslednej dedine. No ako je len kresťanských cirkví a siekt na tisíce, tak vznikali i sekty a cirkvi komunistické - trockisti, maoisti, kim-ir-senovci, titovci, dubčekovci, guzmánovci. Niektoré sa osamostatnili, iné boli privedené naspäť do košiara k tomu pravému a jedinému pastierovi.

Komunizmus bol síce zdanlivo protikladom kresťanstva, ale tvoril s ním jednotu v podobe prístupu k inak zmýšľajúcim. Jednota a boj protikladov, známa to vec už od čias G. W. F. Hegela. U nás onen komunizmus padol, resp. sa znegoval - do demokracie „karpatského typu“.

Totalita sa nestratila, iba zmutovala. Ale niekde prežíva stále v pôvodných formách a striehne na svoju príležitosť ako baktérie sifilisu, alebo vírusy AIDS, aby vyrašila. Ani U.S.A. nie sú takou krajinou slobody, ako sa zdá z filmov. Náboženský purizmus tam naberá na sile a Darwin to tam tiež nemá isté.

Prípad Afganistanu a Iránu dokazuje, že časy starých náboženských totalít sa môžu vrátiť a uvrhnúť krajiny o stáročia vzad. Preto je nevyhnutné bojovať proti každým formám totalít furt a stále ako proti burine. Že ako? Celkom jednoducho, treba presadzovať absolútnu slobodu poznania. Treba vyhnať každého cenzora, či iného „služobníka“, ktorý nám s radosťou bude hovoriť, čo sa učiť máme a čo nie, čomu veriť máme a čomu nie. Treba zahnať každého takého vrátnika pri vstupnej bráne do nášho mozgu, treba zlikvidovať každý filter!

Lebo čomu máme veriť a čo máme robiť, to je napísané v tých informáciách - bojovať za život ľudstva a za neustále množnenie informačnej megamnožiny, ktorá je cestou k tomu, čo niekto nazýva Boh…

„McMillanus“, 29.1.2000

DOMOV POSLEDNÉ RUBRIKA